Prečo Sa Zapaľuje Olympijský Oheň

Prečo Sa Zapaľuje Olympijský Oheň
Prečo Sa Zapaľuje Olympijský Oheň

Video: Prečo Sa Zapaľuje Olympijský Oheň

Video: Prečo Sa Zapaľuje Olympijský Oheň
Video: Olympijský oheň 2024, November
Anonim

Jedným zo symbolov olympijských hier je oheň. Horieť by malo v špeciálnej nádobe - „miske“- na štadióne, kde sa koná väčšina súťaží. A keď sa olympiáda skončí, oheň zhasne, aby sa o štyri roky opäť rozhorel, ale v inom meste. Toto je krásny, slávnostný ceremoniál.

Prečo sa zapaľuje olympijský oheň
Prečo sa zapaľuje olympijský oheň

Olympijské hry sa zrodili v starovekom Grécku. Mýty hovoria, že ľudia boli pred prírodnými silami dlho úplne bezmocní. Bez ohňa nemohli vykurovať svoj dom, chrániť sa pred veľkými predátormi a variť teplé jedlo. A oheň bol na posvätnej hore Olymp, kde žili bohovia na čele s najvyšším bohom - Zeusom. Ale nebeská bytosť sa vôbec nechystala zdieľať tento dar s úbohými smrteľníkmi. A potom jedného dňa titán Prometheus, ktorý chcel pomôcť ľuďom, ukradol oheň a priniesol ho na zem. Rozzúrený Zeus podrobil Prometheusa strašnému trestu: titán bol pripútaný ku skale v ďalekých horách, kam každé ráno priletel orol, ktorý mu vykúkal na pečeň. Iba po mnohých rokoch bol Prometheus prepustený.

Vďační Gréci si výkon titána uchovali v pamäti. Oheň sa pre nich stal akýmsi zduchovneným symbolom. Pripomínal ľuďom šľachtu a mučenie Prometea. Teda zapálili oheň pred začiatkom akýchkoľvek dôležitých udalostí a poklonili sa mu pred jeho pamiatkou. Okrem toho sa magické vlastnosti čistenia pripisovali ohňu. Organizátori športu, najmä tak dôležitého, ako sú olympijské hry, preto jeho zapálením sledovali dvojitý cieľ. Po prvé vzdali úctu pamiatke Prometeea a po druhé dúfali, že všetci účastníci a diváci budú „očistení“od zlých myšlienok a úmyslov a súťaž nezatieni žiadne hádky ani nepriateľstvo.

Keď sa vďaka barónovi Pierrovi de Coubertinovi a jeho spolupracovníkom podarilo oživiť olympijské hry, oživila sa s nimi aj tradícia zapaľovania ohňa. Prvýkrát to vypuklo na olympijských hrách v roku 1928 v Amsterdame a počas olympijských hier v Berlíne v roku 1936 bola horúca pochodeň dodaná na štadión pomocou štafety. Odvtedy takto prichádza olympijský oheň na štadión, kde by sa mala misa rozsvietiť. Účasť na takejto štafete sa považuje za česť a byť v úplne poslednej fáze, to znamená zapáliť oheň fakľou vlastnými rukami, je veľká česť, ktorú oceňujú iba tí najčestnejší športovci.

Odporúča: