Každý vie, že história športu siaha až do staroveku. Športové súťaže mali samozrejme obrovské rozdiely od tých súčasných a iné boli aj samotné hry. Niektoré športy určite stále existujú, ale boli zdokonalené a vylepšené. Existujú však aj takí, ktorí sú navždy v minulosti.
Staroveké Grécko je považované za matku tohto športu. Práve v tejto krajine sa začali slávne olympijské hry, ktoré sú dodnes hlavnou súťažou svetových športovcov. Práve tu vznikli veľmi zaujímavé a vzrušujúce preteky vozov.
Tento typ súťaží je jedným z najpopulárnejších nielen v Grécku, ale aj medzi inými národmi, napríklad Rimanmi. Boli to najdôležitejšie a najdôležitejšie súťaže medzi všetkými ostatnými, najmä jazdeckými. Boli to preteky vozov, na ktoré sa všetci tešili na hrách Olympus. Pravda, boli aj ďalšie, populárnejšie súťaže spojené s atletikou.
Čo boli tieto preteky vozov a aké boli pravidlá? Týchto súťaží sa zúčastňovali vozy, ktoré ťahali dva kone, niekedy štyri. Súťažiť v nich mohli nielen dospelé kone, ale aj malé žrebce, len pre nich existovali samostatné súťaže. Boli aj také preteky, kde sa nezúčastňovali kone, ale muly a namiesto voza sa používali vozíky. Ako všetci chápu, pre obyčajných ľudí existovala možnosť rozpočtu.
Súťaže sa konali vo viacerých pretekoch. V Grécku pozostávala jedna rasa alebo rasa z dvanástich kôl, čo je asi deväť míľ. A v Ríme sa počet kôl znížil na sedem, aby bolo možné viesť ďalšie preteky. Tímy prirodzene riadili otroci, ale cenu dostal majiteľ voza. To sa stalo v starovekom Grécku a v starom Ríme bolo všetko spravodlivé, víťazom sa stal ten, ktorý jazdil na koňoch.
Všeobecne bol staroveký Rím v tomto ohľade, v tomto športe, úspešnejší. Čoskoro tam začali používať najrôznejšie mechanické zariadenia, napríklad mechanizmy na počítanie kruhov alebo štartovacie brány. To všetko bolo vytvorené tak, aby jazdec sám nepočítal kruhy, ale zameral sa presne na víťazstvo, takže to jednoznačne uľahčilo samotné preteky.
Je potrebné povedať, že súťaží tohto typu sa nemohol zúčastniť každý, ale iba veľmi majetní ľudia. V tých dňoch, v starovekom Grécku a starom Ríme, bolo vozenie na koňoch nákladným potešením. Kone musia byť navyše silné, zdravé a čistokrvné. Ale nejde ani tak o kone, ale o samotný vozík. Účastníci si nielen kúpili alebo vyrobili obyčajný voz, ale vždy ho aj vyzdobili, vymaľovali zlatými farbami. Stojí za zmienku, že hlavnou úlohou nebolo to, kto sa tam dostane rýchlejšie, ale kto mal krajší a bohatší voz.
