V olympijskom hnutí vždy existoval určitý prvok politiky. Toto bolo zvlášť viditeľné v čase zhoršenia vzťahov medzi poprednými svetovými mocnosťami - ZSSR a USA. Jednou z epizód, ktorá jasne charakterizuje vplyv politických rozdielov na šport, bol bojkot olympijských hier 1980 v Moskve.
Konanie olympiády 1980 v Moskve sa časovo zhodovalo s vrcholom konfrontácie medzi Sovietskym zväzom a USA v takzvanej studenej vojne. Hlavným dôvodom na bojkotovanie hier sa často uvádza zavedenie obmedzeného kontingentu sovietskych vojsk do Afganistanu. Toto politické rozhodnutie vedenia ZSSR sa však stalo iba pohodlnou zámienkou na bojkotovanie olympijských hier, ktoré hrali do kariet hlavným odporcom hlavnej športovej udalosti roka, ktorá sa koná v Moskve.
Myšlienka bojkotu hier v Moskve sa zrodila na stretnutí vedúcich predstaviteľov krajín NATO začiatkom januára 1980. Protest iniciovali zástupcovia Veľkej Británie, USA a Kanady. Ale ešte pred rozhodnutím o vyslaní sovietskych vojsk do Afganistanu Západ vážne diskutoval o otázke bojkotu olympiády na protest proti prenasledovaniu disidentov v Sovietskom zväze.
Celkovo boli olympijské hry v Moskve bojkotované olympijskými výbormi viac ako šesťdesiatich krajín. Patrili k nim USA, Japonsko, Nemecko, Kanada, Turecko, Južná Kórea, ktorých športovci boli tradične vždy silní a tvorili hlavnú súťaž pre sovietskych športovcov. Niektorí športovci z Francúzska, Veľkej Británie a Grécka pricestovali na olympijské hry 1980 individuálne, zatiaľ čo Katar, Irán a Mozambik neboli do ponuky olympijského výboru vôbec zahrnutí.
Na slávnostných ceremoniáloch na počesť otvorenia a ukončenia olympijských hier pochodovali tímy z niektorých krajín nie pod vlajkami svojich síl, ale pod vlajkami Medzinárodného olympijského výboru. Patria sem Austrália, Andorra, Veľká Británia, Belgicko, Dánsko, Holandsko, Taliansko, Portugalsko, Írsko, Luxembursko, Francúzsko, Švajčiarsko, San Marino, Írsko. Pri odovzdávaní olympijských medailí športovcom týchto krajín nezazneli štátne hymny, ale oficiálna olympijská hymna. Zo všetkých krajín západnej Európy vystúpili pod ich národnými vlajkami iba tímy z Grécka, Rakúska, Fínska, Švédska a Malty.
Napriek bojkotu tak veľkého počtu štátov prijala Moskva športovcov z 81 krajín sveta. Účastníci moskovskej olympiády vytvorili počas športových bojov viac ako 70 olympijských rekordov, 36 svetových a 39 európskych. Celkovo tieto úspechy prekročili výsledky predchádzajúcich olympiád, ktoré sa konali v Montreale v roku 1976.