Zápas je považovaný za jeden z najstarších druhov bojových umení, navyše tým nemáme na mysli žiaden jeho konkrétny druh, ale zápas ako celok. Aj v starodávnych historických prameňoch nájdeme potvrdenie týchto slov a je jednoducho nemožné určiť presný vek konkrétneho národného typu zápasenia, s výnimkou sambo alebo džuda.
Pozoruhodným príkladom toho je národný tuvanský zápasnícky khuresh. Je spoľahlivo známe, že aj v stredoveku bol veľmi populárny medzi miestnym obyvateľstvom, vrátane privilegovanej feudálnej elity spoločnosti. O najúspešnejších zápasníkoch sa hovorilo o legendách, ale samotný boj, respektíve jeho tajomstvá, sa dedili z generácie na generáciu, vďaka čomu si svoju vitalitu uchoval dodnes.
Pravidlá wrestlingu khuresh znamenajú držanie bojov pod holým nebom podľa olympijského systému, teda eliminácie. Zápasníci sa obliekajú do tradičného odevu pozostávajúceho z ľahkých šortiek, košele a mäkkých národných topánok. V predvečer súťaže v khuresh všetci ich účastníci predvádzajú „devigi“- ľudový tanec Tuvan, po ktorom nasleduje postup kreslenia.
Boj khureshských zápasníkov trochu pripomína sumo, minimálne v tej jeho časti, kde sa zápasníci navzájom chytajú za plecia a snažia sa o vrh, alebo prinútia súpera, aby sa kolenami dotýkal zeme. Boj môže trvať niekoľko minút a rád by som poznamenal, že zápasníci musia mať pozoruhodnú silu a vynikajúcu vytrvalosť, ako aj vedieť veľa techník. Pri zápasoch khuresh sú zakázané kopy nad kolená, údery a trhavé pohyby hlavou, upínanie obidvoch rúk súpera atď. Ide hlavne o to, aby ste súpera vyrovnali, aby bol schopný vhadzovať, alebo aby sa ho kolenom dotkol zeme.
