V roku 1908 sa hry prvýkrát konali na území Britského impéria - v Londýne. Aj keď olympiáda nebola taká veľká ako v tom čase v 21. storočí, stala sa pre Európu významnou športovou udalosťou.
Rím sa mohol ľahko stať hlavným mestom hier v roku 1908. Prekážkou boli hospodárske ťažkosti a prírodné katastrofy v Taliansku v roku 1906, ktoré si vyžiadali ďalšie náklady.
V roku 1908 sa olympiády zúčastnilo 23 krajín. Bolo tu 22 tímov, pretože Austrália a Nový Zéland poslali športovcov dohromady. Prvýkrát v histórii olympiády sa jej zúčastnilo viac ako 2000 športovcov, medzi nimi aj niekoľko desiatok žien.
Väčšina účastníkov bola z Európy, ale nechýbali ani športovci z USA, Argentíny a, ako už bolo spomenuté, Austrálie a Nového Zélandu. Samostatný tím súťažil z Južnej Afriky, hoci v tom čase bol ešte súčasťou britského impéria. Z ázijských krajín bolo zastúpené iba Turecko.
Po prvýkrát na týchto hrách bola vyhlásená neoficiálna tímová súťaž podľa krajín. Na prvom mieste sa umiestnil moderátor súťaže - Veľká Británia. Po ňom s výrazným náskokom nasledovali tímy z USA a Švédska.
Na hry vyslalo svojich športovcov aj ruské impérium. Výprava z krajiny bola malá - iba 6 športovcov v 3 športoch. Tieto súťaže však boli pre krajinu úspešné - získala prvú zlatú olympijskú medailu. Vyhral ju krasokorčuliar Nikolaj Panin, čo dokazuje silnú pozíciu Ruska v zimných športoch. Malo by sa pamätať na to, že v roku 1908 ešte neexistovalo rozdelenie olympiády na letné a zimné.
Úspešné bolo aj vystúpenie ruských zápasníkov - dvaja z nich dostali striebro vo svojich váhových kategóriách.
Londýnske hry boli celkovo organizované oveľa lepšie ako súťaže z minulých rokov v Paríži a St. Louis. Svoju úlohu zohrala pozornosť kráľovskej rodiny - otvoril ich kráľ Eduard VII. A následník trónu, budúci Juraj V., pomohol Medzinárodnému olympijskému výboru nájsť finančné prostriedky na dokončenie výstavby športových zariadení..
