Veslovanie bolo zaradené do programu letných olympijských hier v roku 1900 ako súťaž mužov. Súťaž medzi ženami sa začala konať v roku 1976 v Montreale. Tento šport je cyklický.
Počas veslárskych súťaží sedia športovci chrbtom k smeru jazdy. To je hlavný rozdiel od kanoistiky a kajaku.
Existujú dva typy lodí, na ktorých sa plavia veslári: hojdačka a dvojča. Na hojdacích člnoch sedia športovci po oboch stranách dosky a v každom rade iba jedno veslo. Okrem toho môžu mať tieto plavidlá dva, štyri alebo osem veslovačov. Na druhom plavidle sa súťažiaci pohybovali pomocou dvoch vesiel. Tieto člny majú povolené tieto možnosti pre počet športovcov na palube: jeden, dva alebo štyri.
Kormidelník môže byť menovaný ako súčasť tímu. Jeho pohlavie by malo byť rovnaké ako pohlavie hlavného zloženia. To je nevyhnutná podmienka účasti na olympijských hrách, aj keď to nie je dôležité v iných veslárskych súťažiach.
Súťaže ľahkých lodí sa konajú osobitne. Takéto horúčavy sa zavádzajú od roku 1996.
Dráha pre dostihy je rovná 2 km.
Tento typ súťaží sa vyznačuje zaujímavým faktom, že najlepšie výsledky pri prejazde pretekárskou dráhou sa nezaznamenávajú ako rekordy, a je to pravda, pretože čas na prekonanie danej vzdialenosti sa môže zvýšiť vďaka faktorom nezávislým od športovcov. Patria sem smer a sila vetra, teplota vody, intenzita a smer prúdu, ba dokonca aj stupeň znečistenia nádrže, v ktorej sa koná súťaž.
Veslovanie si získalo osobitnú popularitu v Rusku, USA, Austrálii, na Novom Zélande, v Rumunsku a západnej Európe.
Medzi najlepších mužských veslárov sa dá vyznamenať Angličan Steve Redgrave. Zúčastnil sa na piatich olympijských hrách a priniesol svojej krajine 5 zlatých medailí a 1 bronz. Najlepší výsledok medzi ženami patrí Rumunke Elisabeth Lipa-Olenyuk, ktorá na 6 olympiádach získala 5 zlatých, 3 strieborné a 1 bronzovú medailu.
