V roku 1972 sa olympijské hry po prvý raz konali mimo USA a Európy. Hlavným mestom zimných olympijských hier XI bolo japonské mesto Sapporo. Hry sa konali od 3. do 13. februára.
Japonsko vtedy netvrdilo, že je vedúcou športovou silou. Preto hlavným cieľom Japonského olympijského výboru bolo preukázať sociálne a ekonomické úspechy krajiny v povojnových rokoch. Akreditáciu pre hry získalo viac ako 4 000 novinárov. Išlo o prvý rekord olympiády.
Sapporo už získalo právo usporiadať olympijské hry v roku 1940, ale kvôli vojne s Čínou japonský olympijský výbor od tejto čestnej misie upustil. Olympijské hry sa do Japonska vrátili po dlhých 32 rokoch. Na súťaži v roku 1972 sa zúčastnili športovci z 35 krajín, zúčastnilo sa ich celkovo 1006 športovcov. Prvýkrát v hrách súťažili športovci z takej zimnej krajiny, akou sú Filipíny.
V Sappore sa hralo 35 súborov ocenení v 10 športových disciplínach. Prvé miesto v neoficiálnom medailovom poradí s istotou obsadil tím ZSSR. Sovietski športovci získali 16 medailí, z toho 8 zlatých. Druhé miesto pre mnohých nečakane obsadilo národné mužstvo NDR, ktoré sa zimných hier zúčastnilo po druhýkrát v histórii tejto krajiny.
Hrdinkou olympiády bola lyžiarka Galina Kulaková, ktorá na rovnakých hrách (vzdialenosti 5 a 10 km a štafeta 4x7,5 km) získala tri zlaté olympijské medaily. Ďalším hrdinom bol Holanďan Ard Skhkenk. V rýchlokorčuľovaní získal tri zlaté medaily (1 500 m, 5 000 m a 10 000 m). Neskôr bola na jeho počesť v Holandsku pomenovaná odroda tulipánov.
Na olympiáde v Sappore sa skvelá krasokorčuliarka Irina Rodnina stala prvýkrát olympijskou šampiónkou. Potom korčuľovala v tandeme s Alexejom Ulanovom. Druhé miesto v súťaži párov obsadili aj sovietski športovci, boli to Lyudmila Smirnova a Andrej Suraikin.
Výkony japonských skokanov sa stali skutočnou senzáciou. Japonci, ktorí nepočítali s veľkým úspechom, vystúpili zo sedemdesiatmetrového odrazového mostíka na celé pódium v skoku. Predtým však mal japonský tím iba jednu striebornú olympijskú medailu, ktorú vyhral na zápasoch v roku 1956 v Cortino d'Ampezzo.
Zimné hry v Sappore sa niesli v znamení boja proti „profesionalite“v olympijskom hnutí. Rakúsky lyžiar Karl Schranz bol suspendovaný zo súťaže. Toto je druhýkrát, čo utrpel. Prvýkrát mu odobrali zlatú olympijskú medailu na hrách 1968 v Grenobli. Schranz bol potrestaný za zmluvy so sponzormi a reklamu pre výrobcov športového oblečenia. V tých rokoch sa verilo, že peniaze nemajú v amatérskom športe miesto.
Práve konfrontácia medzi profesionálmi a amatérmi spôsobila, že kanadský hokejový tím bojkotoval zápasy v Sappore. Kanadskí hokejisti trvali na tom, aby mali športovci z NHL právo zúčastniť sa na olympiáde, a poukázali na to, že sovietski hokejisti sú amatéri iba „na papieri“. Ich žiadosť ale nebola uspokojená, v dôsledku čoho zakladatelia ľadového hokeja odmietli účasť v súťaži úplne. Víťazmi sa stali hokejisti ZSSR, na druhom mieste sa umiestnili Američania, bronz získali športovci Česko-Slovenska.
Zaujímavý fakt: počas skúšky na otvorenie hier jeden z divákov upozornil organizátorov na nesprávne usporiadanie krúžkov na olympijskej vlajke. Podľa pravidiel sú krúžky usporiadané v tomto poradí: modrá, žltá, čierna, zelená, červená. Ukázalo sa, že na všetkých zimných hrách od roku 1952 padla nesprávna vlajka. A nikto si chybu nevšimol.
