V roku 2010 čelili fanúšikovia olympijských súťaží v Rusku veľkému sklamaniu. Národný tím neuspel takmer na všetkých svojich výkonoch, dokonca sa nedostal do prvej desiatky krajín v celkovej klasifikácii tímov. Na pozadí minulých sovietskych víťazstiev sa takýto výsledok okamžite nazýval smrťou ruského športu. A veľa odborníkov začalo študovať dôvody takejto hanebnej porážky.
3 zlaté, 5 strieborných a 7 bronzových medailí - ruský tím nikdy nezískal taký malý počet ocenení. Ruskí športovci navyše zlyhali vo všetkých disciplínach, kde sa tradične považovali za silné a neporaziteľné - hokej, krasokorčuľovanie, biatlon, lyžiarske štafety. Vzhľadom na to, že vodcovia Národného olympijského výboru predpovedali, že ruský národný tím získa minimálne 30 ocenení.
Medzi najočividnejšie dôvody neúspechu národného tímu v súťaži patrí zlá tímová príprava, nadhodnotená sebaúcta športovcov a zlé športové vedenie.
Pokiaľ ide o neuspokojivé školenie, okamžite sa hovorilo o tom, že krajine chýba materiálno-technická základňa pre výcvik profesionálov. Navyše, ak existujú športové zariadenia, kde fungujú dobrí tréneri, sú umiestnené vo veľkých administratívnych centrách a nie každý nádejný športovec tam pôjde, pretože jeho ubytovanie a školenie budú stáť veľmi veľa.
Prehnaná sebaúcta športovcov mala tiež neblahý vplyv na výkonnosť nášho tímu na zimných olympijských hrách. Medailisti dostávajú za svoje ceny významnú cenu od štátu. Tento faktor ale nefungoval ani pre ruský tím. Mnohí označujú športovcov za príliš nezodpovedných a sebavedomých - vôbec sa neobávali o pocity Rusov, ktorí so zatajeným dychom sledovali každé vystúpenie.
Ďalším dôvodom neúspechu ruského tímu na olympiáde vo Vancouveri je neefektívne riadenie lídrov ruskej športovej federácie. Príliš veľký počet funkcionárov v Národnom olympijskom výbore, nezodpovedný prístup k príprave na súťaž a nedostatok náležitých kontaktov medzi vedúcimi a športovcami.
Každý z týchto dôvodov tak či onak ovplyvňoval zlý výsledok národného tímu. Neurobili sa však nijaké konkrétne závery. Všetci úradníci, ktorí viedli NOC, zostali na svojich miestach bez uznania viny alebo zodpovednosti za porážku. Ihneď po štarte športovci vyštekli na novinárov: „Podali sme čo najlepší výkon, čo je s vami?“. Rozvoj športu v krajine sa nezačal. Závery, ktoré si tí, ktorí sú zodpovední za neúspech národného tímu na zimných hrách, mohli urobiť sami, možno posúdiť podľa výkonnosti športovcov na letných hrách 2012 v Londýne a na domácich olympijských hrách v Soči 2014.
