Beh na krátke vzdialenosti sa líši v tom, že vyžaduje, aby ste vyvinuli maximálnu rýchlosť v krátkom časovom období. Tu sa počíta každá zlomok sekundy, pretože akékoľvek oneskorenie znižuje šance na výhru. Na zabezpečenie vysokého tempa pohybu od začiatku používajú šprintéri takzvaný nízky štart.
Čo určuje efektívnosť nízkeho rozbehu pri šprinte
Šprintový štart predstavuje základ pre čo najefektívnejšie behanie na krátke vzdialenosti. Športovec akceleruje už od prvých krokov. Je v počiatočnej fáze chodu dôležité zabezpečiť si rýchlostnú výhodu.
Skúsení šprintéri trávia veľa času nácvikom úvodnej fázy behu, dosiahnutím rýchleho zjazdu z štartovej čiary.
Na úsvite atletiky bol rozšírený vysoký štart, pri ktorom je telo športovca takmer zvislé. Na zvýšenie počiatočnej rýchlosti behu sa niekedy používali rôzne triky. Bežci sa napríklad snažili oprieť o palice alebo zobrali malé kamene. Už v staroveku používali športovci kamenné dosky, aby sa zastavili na štarte.
Nízky štart vstúpil do praxe šprintérskeho behu až na konci 19. storočia. Dnes sa táto technika považuje za štandardnú, pretože jej výhody sú zrejmé. Tento typ štartu umožňuje okamžite začať bežať rýchlym tempom a vyvinúť maximálnu možnú rýchlosť na krátkom úseku.
Účinnosť nízkeho štartu je určená skutočnosťou, že v okamihu zostupu z štartovej čiary je ťažisko bežca už ďaleko pred otočným bodom. Zvlášť dôležité je správne umiestnenie nôh. Byť v ostrom uhle k trati, nohy šprintéra poskytujú maximálnu odpudivú silu, ktorú nie je možné dosiahnuť so všetkou túžbou pri vysokom štarte.
Technika nízkeho štartu
Pri použití nízkeho štartu sa používajú takzvané štartovacie bloky, ktoré sú inštalované v rôznych vzdialenostiach od štartovacej čiary. Podporné podložky podložky sú umiestnené tak, aby boli naklonené vzhľadom na povrch bežeckého pásu v určitom uhle.
Dobre priliehajúce podložky optimálne napínajú lýtkové svaly pre vyššiu rýchlosť vzletu a silu vzletu.
Po prijatí signálu na prípravu na štart šprintér položí nohy na bloky, pričom bude mať opreté ruky. V tomto prípade je joggingová noha umiestnená na bloku, ktorý je umiestnený ďalej od štartovacej čiary, a výkyvná noha je umiestnená na blízkej. Potom bežec pokľakne na koleno stojacej nohy a položí ruky pozdĺž štartovacej čiary a palce položí dovnútra. Optimálne, ak sú vaše ruky od seba na šírku ramien. Telo je pred štartom narovnané, hlava je mierne sklonená nadol.
Šprintér, ktorý začuje povel „Pozor!“, Mierne narovná nohy, zdvihne panvu a nohy sa opiera o podložky podložiek, pričom zaťažuje svaly nôh. Športovec drží trup rovno, pohľad smeruje dole. V čase štartovacieho výstrelu sa bežec aktívne odtláča oboma nohami, trhá ruky z dráhy a prudko privádza telo dopredu, pomáha si pohybmi pokrčených rúk. Práve táto technika umožňuje rozbehnúť sa maximálnou rýchlosťou.
